Etumba ya Kivu ezalí etumba ya Kivu ya Kongó Demokratiki. Ebandí 2003 na nsima Etumba ya Kongó ya míbalé.[1] Mibundi bazalí mibundi CNDP, mai-mai,[2] mibundi FDLR, mibundi ya letá, MONUC mpé ntángo mosúsu mibundi ya Angola.[3] Mibundi ya letá bapillí bambóka.[4] [5]

Tála mpé kokoma

Nkomá kokoma

  1. (en) Arrest Laurent Nkunda For War Crimes, Human Rights Watch, 1 febwáli 2006.
  2. "(fr) Afrikarabia: Violents combats entre milices mai-mai et rebelles. 27 dɛcɛ́mbɛ 2007.". Archived from the original on 2008-01-07. https://web.archive.org/web/20080107015454/http://afrikarabia2.blogs.courrierinternational.com/archive/2007/12/27/nord-kivu-rdc-violents-combats-entre-milices-mai-mai-et-les.html. 
  3. (en) Simon, Ben: DR Congo troops shore up front-line positions, France 24. 8 novɛ́mbɛ 2008.
  4. (fr) Le Soir: L'armée congolaise abandonne Goma, 28 ɔkɔtɔ́bɛ 2008.
  5. (de) Neue Zürcher Zeitung, 22/23 novɛ́mbɛ 2008, éditorial.


  Lisapo lya Kongó-Kinsásá  

Ntángo ya banɔ́kɔ́ · Congo précolonial (avant 1867) · Colonisation du Congo (1867-1885) · Letá ya nsɔ́mi ya Kongó (1885-1908) · Kongó ya Bɛ́lɛjika (1908-1960) · 1ère République Indépendance (1960-1965) · 2e République Zaïre (1965-1996) · 3e République (2006-)

Gouvernement de Salut public (1997-2003) · Gouvernement de transition (2003-2006)

Mbéba ya Kongó (1888–1908) · Crise congolaise (1960-1965) · Etumba ya Katanga mpé Kasai (1960–1961) · Etumba ya bai mboka mpé Botɔmbɔki ya Simba (1961–1964) · Etumba ya Shaba (1977–1978) · Etumba ya Kongó ya libosó (1996-1998) · Etumba ya Kongó ya míbalé (1998-2003) · Etumba ya Kívu (2003- )