[[Image:Martin Luther by Lucas Cranach der Ältere.jpeg|thumb|right|240px|Martin Luther]]
'''Martin Luther''', abótámí mokɔlɔ mwa zómi, sánzá ya zómi na mokomɔ̌kɔ́, mobú mwa 1483 (o [[Bokonzi bwa bosantubosantú yabwa Róma na Alemáni]]) mpé akúfá mokɔlɔ mwa zómi na motóbá sánzá ya míbalé mobú mwa 1546 na engumbaengúmba nsésé wâná mɔ̌kɔ. AzalíAzaláká [[nganga-nzámbe]] ya lingombalingómbá lya baogistíni ya Alemáni, ayékólá [[mambí ma bonzámbe]], mpé azaláká molakisi na [[bobɔ́ngɔ]], mpé azalí tatá wa eyamba ya [[misíoni|bamisíoni]] mpé lisúsu moto óyo abóngólí eyamba tǒ ekelézia. Makanisi ma yě mazalaka na *influence makási na *reforme ya bamisíoni eye ebóngóláká kotambola ya bonkɔ́kɔ bwa Mpóto.
[[File:Wittenberg Universität 18xx.jpg|thumb|left|University Wittenberg, 19th century]]
Yě etɛ́lɛ́mɛ́láká bokonzi mpé ngúya ya [[Pápa]] akotómbólákána kotómbóláká [[biblíya]] lokóla líziba nsé lyɔ̌kɔ́ lya sɔ̂lɔ́ na makambo matálí bokonzi bwa bondimi (Nzámbe). Ɛngɛ́bɛ́nɛ́ na Luther, bobíkilobíko ya molímo bozalílozalí likabo lya ofélé liye lipésámí na [[Nzámbe]] mpé lizwámí na kobóngolaka motéma na bosɔ̂lɔ́ mpé bondimeli [[Yésu]] masiyaMasiya lokóla mokonzi mpé mobíkisi na moto sé yě mɔ̌kɔ́ kasi na nzelá ya ekelézia tɛ̂.
Na mokɔlɔ mwa mísáto ya sánzá ya yambo na mobú mwa 1521, akozwaakozwá monkandá moye babêngí na [[latɛ́]] ''Decet romanum pontificem'' moye momóyébísáká ’te azalí lisúsu mɔ̌kɔ́ ya bamumpɛ́ tɛ̂.