« Joseph Kasa-Vubu » : différence entre les versions

Contenu supprimé Contenu ajouté
Esengo (ntembe | bíteni ya mosálá)
Esengo (ntembe | bíteni ya mosálá)
Aucun résumé des modifications
Mokɔlɔ́tɔ 1 :
'''Joseph {{smcp|Kasa-Vubu}}''', azalí [[Mokambi-Ekólo]] wa libosó wa Kongó-Kinsásá. Yě afándaka na kiti ya bokonzi bandá mokɔlɔ mwa [[1, sánzá ya nsambo]] mobú mwa [[1960]] tíí mokɔlɔ mwa [[24, sánzá ya zómí na mɔ̌kɔ́]] mobú mwa [[1965]]. Mokambi Bulamatarimbúlamatáli nayaazaláká wa yambo ezaláká [[Patrice Lumumba]].
 
==Bomɔi bwa mòtò (En cours de traduction) ==
 
Abotamá na [[Dizi]] pɛmbɛ́ni ya [[Tshela]] na [[Mayombe]] (Bas-Congo), mokɔlɔ mwa yě mwa mbótama eyébani malámu tɛ́. KozangaKozánga kozwa [[batísimo]] na mbótama esáláká 'te mokɔlɔ mwa yě mwa mbótama ekomama tɛ́ na mikanda mya lɛ́ta. Engɛ́bɛ́nɛ́ na maloba ma baníngá ba yě ba kelási mpé bamumpɛ́ ba lingómbá lya [[Scheut]] baye bayébaka yě lokóla moyékoli, mobú mwa mbótama ya yě mokoki kozala nzínganzínga ya mobú mwa [[1915]], kasi na 1913 tɛ́ engɛ́bɛ́nɛ́ na makomi maye mazalí kotála bomɔi bwa yě. Moyékoli na kelási ya bónganga Nzámbe o [[Mbata-Kiela]], bamumpɛ́ bamɔnɔ́kɔ́ na lombango 'te yě azalí na nsɔ́mí míngi eye elongobani tɛ́ na mosálá mwa bónganga Nzámbe. Bomoyíbisáká 'te ékosɛ́ngɛlɛ alanda kelási ya bato bansɔ, mpé akɛndɛ́kɛ́ (akotɔ́kɔ́) kelási ya bato bansɔ mpé ayékoláká makambo matáli bokanisi (philosophie).
 
Nsima ya bosilisi kelási ya yě, yě akómáká molakisi kasi amɔnɔ́kɔ́ 'te lifuta lya yě lokóla molakisi ekokanáká sɔ́kɔ́ mokɛ́ tɛ́ na kelási iye yě akɔtɔ́kɔ́. Akotíka mosálá mwa molakisi, mpé akɛndɛ́kɛ́ kosála na lingómbá lya mombɔ́ngɔ ya mabáyá liye libêngami Agrifor mpé nsima ya kosála na lingómbá lîná , asáláká lokóla mosungi *comptable na mbulamatari ya koloni na *departement eye etáli makambo ma [[mosɔ́lɔ]]. Ekomi yě na [[Léopoldville]]_nkómbó ya kala ya [[kinsásá]], akozwa *infuence ya makanisi ndéngé na ndéngé ma lisangá lya bato baye babêngi [[kaláka|bakaláka]] baye baútaka na bingúmba ndéngé na ndéngé ya ekólo Kongó-Kinsásá.
 
 
Yě, ayébanáká míngi o miso mya bato lokóla mokambi mwa lingómbá lya politíki liye ebêngami [[Boyókani bwa bakɔ́ngɔ]], na lokóta la [[lifalansé]] balibêngi "Alliance des BakongoBakɔ́ngɔ", [[Boyókani bwa bakɔ́ngɔBakɔ́ngɔ|ABAKO]] na bokúsé.
 
Na mobú mwa 1958, akómaka [[bugumési]] ya komíni ya [[Kasa-Vubu (komíni)|Dendale]] eye ekóma lɛlɔ́ komíni [[Kasa-Vubu (komíni)|Kasa-Vubu]]
Mokɔlɔ́tɔ 18 :
==Mosálá mwa politíki (En cours de traduction) ==
 
Ntángo Kongó-Kinsásá ezwǎká bonsɔ́mí (lipandalipandá) na mobú mwa 1960, Kasa-vubu apɔ́nɔmɔ́kɔ́ na *assembly ya sika ya Kongó-Kinsásá lokóla mokonzi ekólo mpé afándadaka na kiti ya bokonzi na mokɔlɔ mwa ntúkú mísáto, sánzá ya motóbá, mobú mwa 1960.
 
Ntángo ekɛ́ nsima ya mbotámá ya repubiliki ya sika, Yangóyangó ekutanaki na mikakátano míngi, ngambongámbo mɔ̌kɔ́ ezaláká na mikakátano mya politíki mpé ngambongámbo esúsu, mikakatanomikakátano na mapinga ma basɔ́dá mpé ngambongámbo esúsu bitumba yabya bokaboli mbóka nao biténi. Na ntángo êná kakamatatá mâná, mbulamatarimbúlamatáli ezaláká kotambwisama malámu tɛ́ mpó na bozángi boyókani eye ezaláká na kati ya mokonzi-ekólo Kasa-vubu mpé moyangeli wa yě wa yambo [[Patrice Lumumba]]. Tála [[Matatá na Kongó nsima ya lipándalipandá]].
 
Na mokɔlɔ mwa mitáno sánzá ya libwa, Kasa-Vubu alongoli Lumumba na kiti ya Moyangeli wa yambo kasi Lumumba aboyi kolongwa na kiti ya moyangeli wa yambo mpé yě_Lumumba_ asokoli 'te alongoli Kasa-Vubu na kiti ya bokonzi mpempé amisakoláká mokambi wa ekólo, likambo liye lisáláká 'te misálá mya mbulamatarimbúlamatáli ezalákáézaláká kotambolisama lisúsu malámu tɛ́ mpé matatá maye masukakamasukáká o mokɔlɔ mwa zómi na minei ntángo komanda mɔ̌kɔ́ ya mapinga ma basɔ́dá na nkómbó ya [[Joseph Mobutu]] Sese Seko abotolakaabɔ́tɔlɔ́kɔ́ bokonzi epái ya Kasa-Vubu mpé akangaka Lumbumba na bɔlɔ́kɔ. Lumumba apɛ́sɛmɛ́kɛ́ na mabɔ́kɔ ma bakaboli ba nsé ya engúmba ya Katanga mpé basilaka komoboma na lisalisilisálisi mpé lipamboli lya bikólo bisúsu bya molongo. Nzóto ya yě etiyamaka na tono ya *acide. Mbúlamatáli ekambamáká na lingómba lyɔ̌kɔ́ lya bayékoli ba [[bobɔ́ngɔ]] bwa Kongó mpé nsima ya mwa ntángo Kasa-Vubu azongelaki bokonzi bwa yě.
 
Mibú mitano miye milandaka, Kasa-vubu akambaka mbulamatari...mbúlamatáli iye izánga nguyá. Na sanzasánzá ya sambo ya mobumobú mwa 1964, ye aponokoapɔnɔ́kɔ́ mokonsimokonzi ya lingombalingómba yalya bokaboli na nkombonkómbó ya [[Moise Tshombe]] lokolalokóla Moyangeli ya libosowa andyambo mpempé apesakakiapɛ́sɛ́kɛ́i nzelanzéla tetɛ́ babundi ba mbokambóka isusuisúsu babundamíngi bitumbampenzá biyebabundi congoba ezalaka[[eropá]] nababunda yangobitumba nabiye batomboki bayekongó bazalakaezaláká na kisangani. Mobutu akobotola bokonzi mbala ya ibableyangó na mokolobatɔmbɔki mwabaye ntuku mibalebazaláká na mitant sanza ya zomi na moko mobu mwa 1965, mpe ntango oyo akofandisa Kasa-vubu pembeni mpe akomisakola Mokambi-ekolo[[Kisangani]]. <br\>
Mobutu akobɔ́tɔlɔ bokonzi mbala ya íbalé na mokɔlɔ mwa ntúkú míbalé na mínei sánzá ya zómi na mɔ̌kɔ́ mobú mwa 1965, kasi ntángo eye akofándisa Kasa-vubu pɛmbɛ́ni mpé akomisákola Mokambi-ekólo.
 
Upon Congo's independence from Belgium, he was elected president by the Congo's new national assembly, taking office on June 30, 1960.
 
The new republic was immediately disrupted by political and military strife and regional secessionist movements, while the central government was paralyzed by conflict between the conservative Kasa-Vubu and his nationalistic prime minister Patrice Lumumba. See Congo Crisis.
 
On September 5, Kasa-Vubu dismissed Lumumba but the prime minister refused to accept this and in turn announced Kasa-Vubu's dismissal, creating a stalemate that was only ended on September 14 with army commander Joseph Mobutu's seizure of power and arrest of Lumumba. Lumumba was later handed to secessionist forces in the southern province of Katanga and killed.
 
Over the next five years, Kasa-Vubu presided over a succession of weak governments. In July 1964 he appointed former Katangan secessionist leader Moise Tshombe as prime minister and permitted the use of European mercenaries against leftist rebels. Mobutu seized power for a second time on November 25, 1965, this time deposing Kasa-Vubu and subsequently declaring himself head of state
 
== Tála mpé ==