Maurice Mpolo (abótámí o 4 sánzá ya mísáto 1928, akúfí o 17 sánzá ya yambo 1961) azaláká moí-politíki, abomamá elɔngɔ́ na Patrice Lumumba na sánzá ya yambo wa 1961.

Bomɔi kokoma

Maurice Mpolo abótámáká na Inongo, 4 sánzá ya mísáto 1928. Azaláká mwǎna ya Mpolo Edouard na Bokako Tècle[1], azaláká tatá mobóti ya bǎna mínei.

Lotómo ya bokonzi kokoma

Maurice Mpolo azaláká mokomi wa bilenge na bonkúmú ya Lumumba. O mokɔlɔ ya 15 sánzá ya libwá 1960, Lumumba atíyáká Mpolo monkozi wa limpingá ya basɔdá. O mokɔlɔ ya 17 sánzá ya yambo 1961, Mpolo, Okito mpé Lumumba pɛnɛ ya Moboka ya Mwadingusha[2]. Na mobu 1992, o "Conférence Nationale" bakambi ya mboka ba mékaka ko tia mwinda na mayé étali liwa ya Mpolo, Okito, na Lumumba.[3] Nzóto ya Maurice Mpolo na ya baningá na yé ekátámáká mikémiké mpé ebwákámáká na soude epái ya Gerard Soete[4]

Makúmisi kokoma

  • Nkómbó ya mofali ya Maurice Mpolo.[5] epésama na mbano mpɔ̂ na liwa ya Maurice Mpolo.

Búku kokoma

  • (fr) Ludo De Witte, L’assassinat de Lumumba, Paris, Karthala, 2000
  • (fr) Lumumba, un crime d'État, Colette Brackman, éditions Aden, Bruxelles 2002,
  • (fr) Un insoumis, Jean Van Lierde, Labor, Bruxelles 1998,
  • (fr) Patrice Lumumba, jeunesse et apprentissage politique 1925-1956, J. Omasombo Tshonda et B. Verhaegen, éditions Institut Africain - Cedaf - L'Harmattan Paris, 1998,
  • (fr) Les secrets de l'affaire Lumumba

Mazíta o libándá kokoma

Bilílí kokoma

Mituya ya miké kokoma

  1. interview de Jacqueline Mpolo
  2. Citation venant de l'aricle de persée.fr lui même tiré de l'ouvrage de Jacques Brassinne et Jean Kestergat "Qui a tué Patrice Lumumba?"
  3. "Kopi ya archive". Archived from the original on 2016-07-20. https://web.archive.org/web/20160720061508/http://www.lephareonline.net/assassinat-de-lumumba-mpolo-et-okito-voici-la-version-de-la-conference-nationale-souveraine-1992/. 
  4. Propos de George Soet sur la disparution des corps de Lumumba et Maurice Mpolo
  5. Mofali ya Maurice Mpolo na Kinsasa